Prídete do detskej izby a v tom zistíte, že na zemi nie je kúsok voľného miesta, kam by ste stúpili, a vaša ratolesť je hračkami priam obsypaná. Čo spravíte? Začnete kričať, aby si neporiadok upratalo? Drobcom “bordel” nevadí, ba priam sú nadšení z toho, že majú všetky hračky pokope okolo seba. Upracete to za nich? Potom si zvyknú na to, že sa na vás môžu vždy spoľahnúť a nemusia pohnúť ani prstom. Ako teda deti naučíte po sebe upratovať bez toho, aby ste si vykričali hlasivky alebo nerobili nič iné, ako behali po byte a zbierali po nich hračky? 

V prvom rade by si rodičia mali uvedomiť, že deti nerobia neporiadok naschvál. Ich zvedavosť a neposednosť im stále prikazuje objavovať nové veci a každú chvíľu sa venovať niečomu inému. Svet je pre nich v prvých rokoch taký veľký, čarovný a neprebádaný, že nemôžu predsa strácať čas tým, aby si najskôr po sebe upratali. Ak ich však poriadne namotivujete a ukážete im, že upratovanie nemusí byť len povinnosť, ale aj zábava, naučia sa poriadok udržiavať aj samé. Chce to len trochu kreativity, veľa rodičovskej lásky a poriadnu dávku trpezlivosti. Dosť bolo slov, ideme deti v útlom veku naučiť upratať si po sebe. 

1. Hrajte sa 

Na chvíľu zabudnite, že ste už veľkí dospeláci a skúste si spomenúť na to, čo vás ako malých bavilo. Odpoveď je jednoduchá - hrať sa. Povedzte mu, aby si natriaslo vankúš v postieľke a uložilo svoje obľúbené hračky spať. Alebo si vymyslite rozprávku o hladnom ujovi “Vysávačovi”, ktorému chutí všetko, čo sa povaľuje po zemi. S rozhádzanými papučkami si poradíte tak, že ich spolu dáte ku dverám, aby strážili byt. A čo s vyzlečenými vecami pred spaním? Pán “Kôš” si s nimi hravo poradí! 

2. Nenúťte ich

To najhoršie, čo pri učení detí upratovať môžete urobiť, je nútiť ich. Určite nebude chcieť upratovať samo od seba hneď ako si to zmyslíte. Ak sa mu nechce, v poriadku. Pomaly upratujte hračky za neho, ale tak, aby na vás videlo a zabávajte sa pri tom. S lietadlom do škatule leťte, kocky do boxu hádžte, s panáčikmi pochodujte a spievajte si. Vaša ratolesť zistí, že aj upratovanie je vlastne hra a určite sa pripojí k vám. A keď bude všetko hotové, pochváľte ho. 

3. Všetko robte spolu 

Je sobota poobede a na vás čaká upratovanie, žehlenie, pranie a kopa iných povinností. Vy máte veľkú metlu, svojmu drobcovi zadovážte detskú a zametajte spolu. Vôbec nejde o to, aby pozametalo perfektne, ale aby to robilo s vami. Chystáte sa na žehlenie? Hračkárska žehlička, vreckovky či oblečenie pre bábiky určite zaberú. Nechajte dieťa, nech robí všetky “dospelácke” upratovacie práce s vami (aj keď v malom) a ukážte im, ako vás to baví. A opäť, nezabudnite na pochvalu! 

4. Súťažíme!

To, že deti sú prirodzené súťaživé, využite aj pri upratovaní. Niekedy svoju ratolesť naozaj nabudíte nevinnou poznámkou, ako napríklad: “Neverím, že si LEGO dokážeš upratať do krabice kým napočítam do 20.” Občas nepotrebujete ani žiadne odmeny, postačí len samotná radosť zo súťaženia, a to najmä, keď tých najmenších vám po byte pobehuje viacero. 

5. Keď všetko ostatné zlyhá

Niekedy sa však stane, že aj keď sa akokoľvek snažíte, dieťa záujem o upratovanie nemá vôbec. Ani v tomto prípade však na rad neprichádza krik a plač. Jednoducho hračky pobaľte do vriec a odložte so slovami, že hračkám sa vôbec nepáči, ako s nimi zaobchádza a nechá ich povaľovať po zemi, a preto radšej odišli. Nechali ale list, že ak budú vidieť, že svojej maminke pomáha a sľúbi, že ich bude upratovať, vrátia sa. Zopár potokov sĺz síce potečie, ale zaberie to. Hlavne sa nedajte obmäkčiť a buďte trpezliví.

Naučiť deti upratovať si po sebe je ťažké, no spoločnými silami sa to dá zvládnuť. Ak vám ale po byte pobehuje malý tvrdohlavec, ktorému sa musíte viac venovať a nemáte čas na skutočné upratovanie, obráťte sa na nás.